Pokus

Autor: Simona Štefaňáková | 5.1.2011 o 17:51 | (upravené 3.2.2011 o 20:27) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  48x

Existuje veľa spôsobov, ako vyjadriť to, čo práve cítiš ,to, čo prežívaš.Môžeš namaľovať obraz, zložiť pesničku, vyrozprávať sa svojim priateľom, zájsť za psychológom alebo v tom horšom prípade aj k psychiatrovi.

Môžeš povedať tým pár ľuďom, ktorých nazývaš priateľmi, čo si naozaj myslíš, no neočakávaš,že to pochopia.Podstatné je, že si na teba nájdu čas a budú ťa počúvať.Sú to ľudia, ktorých nie je veľa, a ktorí nestelesňujú naše ideály priateľov, ale predsa si bez nich nevieme predstaviť život.Milujeme chvíle strávené s nimi.Dennodenne sa na nich hneváme a niečo im vyčítame, no v kútiku duše vieme, že by nám všetky tie nedostatky, ktoré nám na nich tak veľmi vadia, postupom času chýbali.A tak, keď máme problém, keď nás niečo trápi, su prví, ktorým sa zdôveríme.

Často si však myslíme, že nám nerozumejú ani tí najbližší, že sme na všetko sami, a pritom stačí tak málo, aby sme im dali šancu pochopiť nás, nechali ich počúvať a vyjadriť sa k tomu.Vravíme, že to by aj tak nepochopili a tak si to nechávame pre seba.Myšlienky sa potom zbierajú a množia a hlavne tie negatívne nás napádajú čoraz viac.Vkrádajú sa nám do mysle pocity, ako úzkosť a beznádej, sprevádzané s presvedčením, že nás nikto nemá rád.V živote každého z nás sa v istých intervaloch, ako plynie čas, objavujú tieto temné obdobia.Proste sme raz takí.Najväčší poklad v podaní priateľov vlastní ten,koho keď sa na istý čas uzatvorí do seba, obklopený svojimi problémami a myšlienkami, nenechajú tak, kým ho táto podľa nich "depresívna nálada" prejde, ale hučia do neho dovtedy, kým sa im nezdôverí.Zrazu je všetko ľahšie, keď je pri vás človek, na ktorého ste zabudli,mysliac len na svoje problémy a nehľadiac na to, že mu môžte chýbať.Ani vás len nenapadla myšlienka,žeby ho mohlo trápiť to, čo sa s vami deje.Dôležité však je, že si to uvedomíte.Človek sa učí po celý život.Učí sa nielen na chybách druhých, ale hlavne na tých svojich.

Niekto slávny raz povedal : "Zabudni na svoje chyby, ale pamätaj, čo ťa naučili ".

Ľudská myseľ je nekonečná a nikdy nie je pokojná.Je to akási obrovská masa myšlienok, ktoré sa neustále pohybujú, zanikajú, vznikajú alebo ich jednoducho nevedomky odložíme to tých najvzdialenejších zákutí našej mysle, aby nám o niekoľko rokov mohli pripomenúť, že tu stále sú.

Sama seba sa v tejto chvíli pýtam, aký význam má to, že to tu teraz všetko píšem, teda zhmotňujem svoje myšlienky.Odpoveď v tejto chvíli nepoznám.Veď, aké byto všetko bolo, keby sme ju už vopred poznali ? To by neexistovali prekvapenia, tým pádom ani očakávanie, ktorým je momentálne moja teenagerská myseľ doslova preplnená.

Myslím si však, že to má svoj význam, aj keď teraz neviem aký.Možno si to pár ľudí prečíta a možno nie. Možno písanie nijako neovplyvní moju budúcnosť a možno je to práve nový začiatok.

Ktovie... :)

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí, tvrdí nová aplikácia určená pre deti bohatých.

DOMOV

Schválili nezmysel? Nie, psy a mačky nebudú operovať zaživa

Novela zákona o liekoch nie je dramatická.

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Bugár

Maďarskú menšinu reprezentujú od roku 1989 tie isté tváre.


Už ste čítali?